Naša obec
Bešeňov sa nachádza v západnej časti Slovenska. Leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy, 13 km juhovýchodne od Šurian. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 120 m. n. m. Z hľadiska klímy patrí toto územie do teplej oblasti.
Počet obyvateľov: 1 612
Región: Južný
Nadmorská výška: 120 m. n. m.
Okres: Nové Zámky
Územie celkom: 17,1 km²
Kraj: Nitriansky
Symboly
Erb obce Vlajka obce Pečať obce
História
Pečenehovia (Bešeni) boli veľmi bojovný kmeň žijúci v Malej Ázii, so svojimi rýchlymi a nečakanými lúpežnými prepadmi spôsobovali veľké nepríjemnosti okolitým kmeňom. Počas bojových výprav Maďarov napádali ich usadlosti, ktoré zostali bez mužskej ochrany a všetko spustošili. Keď sa starí Maďari a s nimi spriaznené kmene začali sťahovať na západ, Bešeni sa tiež pridružili ako nepríjemní hostia. Počas celej púti napádali sťahujúce sa kmene, lenže priveľa bojov, a náročná cesta oslabili aj ich kmeň. Maďari ich nakoniec po usadení sa v Karpatskej kotline roztrúsili po celej krajine. Tak sa dostali aj do týchto končín na dvorský kráľovský majetok. Museli sa usadiť na jednom mieste a zaoberať sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Obec Bešeňov leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy. V obci sú významné archeologické lokality, v písomných prameňoch sa prvýkrát spomína ako zem kráľovských dvorníkov v roku 1075, keď jej časť dostalo opátstvo v Hronskom Beňadiku. V roku 1395 prešla obec celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku 1565 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V roku 1608 bola poplatná Turkom, v roku 1601 mala 17 domov, v roku 1720 – 34 daňovníkov, v roku 1828 – 143 domov a 1005 obyvateľov.
Obec bola začlenená počas monarchie a prvej ČSR do bývalej Tekovskej župy, po roku 1945 do roku 1960 do okresu Šurany a od roku 1960 do okresu Nové Zámky.
Staré názvy obce:
- 1075 – Villa Hudwordiensium Bissenorum
- 1209 – Bescene
- 1214 – Beseneu
- 1262 – Besseneu
- 1773 – Bessenow – Zsitvabesenyő
- 1920 – Bešeňov – Zsitvabesenyő
Názvy jednotlivých častí dediny:
- Új velág, Törökdomb, Hídak, Gurgyal, Kertek alja, Fővég, Oncsa
Vedľa dediny v 11. – 13. storočí viedla tzv. cesta Via Salina /Soľná cesta/, ktorá viedla z Wieliczkova do Ostrihomu, na ktorej vozili soľ. Soľné kocky boli v stredoveku platobným prostriedkom.
Os dediny tvorí cesta, ktorá vedie z Dvorov nad Žitavou do Veľkých Loviec a do Dolného Ohaja. Rieka Žitava tečie takmer paralelne s hlavne s hlavnou cestou. Obec má hromadnú cestnú zástavbu.